|
František MECHURA |
||
Úvod O MNE
Prečo vznikla táto stránka
 |
František MECHURA | |
|
Pre začiatok niekoľko úryvkov z mojej pripravovanej knihy Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan.
Predslov (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan") Jožo Ráž na otázku : „Viete vždy, kde je sever?“, odpovedal : „Nikto nevie, kde je sever, ale smerujem od bolesti, komu môžem, pomôžem, a komu nemôžem, tomu sa snažím nezavadzať. A iróniu a vtip milujem, ale na to sa nedá pripraviť. Musíte zaťať zuby a robiť to, čo si myslíte a dúfať, že to ľudia pochopia. A keď nepochopia, nič sa nedá robiť.“ (Zdroj:pravda.sk) Musím len súhlasiť a povedať, že práve táto nejednoznačnosť a nepochopiteľnosť tohoto absurdného sveta ma primäla k napísaniu tejto knižky. Na niektoré problémy tohoto sveta som sa v nej pokusil poukázať vtipom ale aj iróniou. To je totiž jediný spôsob ako písať o tomto svete a neskončiť v blázninci, alebo dokonca samovraždou, ako môj obľúbený spisovateľ Stefan Zweig, ktorému týmto spôsobom zároveň preukazujem hold . Kniha ako taká ma už od malička fascinovala. Totiž možnosť zdieľať svoje vlastné myšlienky s tisíckami a možno aj s miliónmi ľudí je tak úžasná vec, že to povyšuje silu slova na možno rovnocenného partnera sile zbraní a sile násilia. Mať možnosť sa takto postaviť proti násiliu a bezpráviu je úžasná vec, ktorá ma dodnes na knihe fascinuje. Ak je spojená so slobodou myslenia a vyjadrovania sa,tak je to všetko ešte silnejšie, ešte fascinujúcejšie. Ja by som chcel byť tiež pri tom, pretože mám ten pocit, že dokážem tomuto svetu niečo povedať, poslať nejaké to moje posolstvo. Nezabudnime na známe Orwelovo: „ Slová sú zbrane !“.
Prológ (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan") „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé..."!" (Lucius Annaeus Seneca) Ak sa pozriem na dnešnú našu mládež, tak jej nerozumiem, tak ako nerozumeli ani naši rodičia nám vtedy, keď sme my boli mladí. Ono je toho mnoho, čo nedokážem pochopiť ani pri najlepšej vôli. Ak sa pozriem na niektorých z nich, potetovaných, plných všelijakých pírsingov ešte aj na pohlavných orgánoch, s veľkými „dierami“ v ušných lalokoch a v nich s nejakou „ozdobou“, mi pripomínajú skôr ľudí z nejakého primitívneho afrického kmeňa, tam by sa možno hodili, tam by výzorom celkom dobre zapadli.
Niečo o dnešnej mládeži a degenerácii (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan") (Prvá strana mince) „Najťažšie bremeno, ktoré leží na ramenách dieťaťa, sú nesplnené sny rodičov, ktoré si chcú splniť prostredníctvom svojich detí.“ (Carl Jung,psychológ) Prológ „Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé...!“ (Lucius Annaeus Seneca) Ak sa pozriem na dnešnú našu mládež, tak jej nerozumiem, tak ako nerozumeli ani naši rodičia nám vtedy, keď sme my boli mladí. Ono je toho mnoho, čo nedokážem pochopiť ani pri najlepšej vôli. Ak sa pozriem na niektorých z nich, potetovaných, plných všelijakých pírsingov ešte aj na pohlavných orgánoch, s veľkými „dierami“ v ušných lalokoch a v nich s nejakou „ozdobou“, mi pripomínajú skôr ľudí z nejakého primitívneho afrického kmeňa, tam by sa možno hodili, tam by výzorom celkom dobre zapadli.
Niečo o námezdnej práci v koloniálnom banánovom kapitalizme(úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan")(Prvá strana mince) Prológ Práca šľachtí človeka ? Je to naozaj tak ? Na to by sme mali hľadať odpoveď v tejto kapitole. Možno šľachtí, poviete si, ak ste ten šťastlivec, ktorý si dokázal nájsť prácu, ktorá je zároveň aj jeho koníčkom. Pokiaľ to ovšem nie je tak, tak vás práca len jednoducho nesmierne ubíja. Otázka je už len jedna, do ktorej skupiny patríte vy osobne ? Ak medzi tých šťastlivcov, tak si toho vážte, lebo mne sa to nepodarilo, aj keď som o tom veľa sníval. A dodnes sa neviem zbaviť pocitu nenaplnenia svojich životných ambícií a túžob a stále mám v kútiku duše trpký pocit, že som o niečo veľmi vzácne v živote prišiel. Námezdná práca ako trest Námezdní pracovníci sú ľudia, ktorí sú nútení predávať svoju prácu z dôvodov zabezpečenia si životných potrieb za podmienok, aké stanovuje v podstate majiteľ kapitálu. Niekto hovorí, že je to v skutočnosti obchodný vzťah a v rámci trhového mechanizmu si môže námezdná práca i majiteľ kapitálu zvoliť nejakú dohodu. Znie to pekne, ale v podstate je to lož. Kapitalizmus zabezpečil, aby kapitál túto hru vždy vyhral nad námezdnou prácou jednoducho tým, že vytvoril nezamestnanosť, a čím väčšiu, tým lepšie. Trhový mechanizmus sa potom mení na diktát kapitálu. Základným atribútom funkčnosti kapitalizmu je nezamestnanosť.
O peniazoch(Prvá strana mince) „Česť možno za peniaze ľahko predať, ale nikdy nie kúpiť.“ ( Valér Vendrinský) Prológ "Kto kontroluje jedlo, kontroluje ľudí. Kto kontroluje energiu, môže kontrolovať kontinenty. Kto kontroluje peniaze, môže kontrolovať svet." (Henry Kissinger) „Peniaze majú potenciál naplniť akýkoľvek pozemský účel a tak sa stávajú absolútnym účelom. Peniaze boli ustanovené pre výmenu, ale úroky spôsobujú ich samoreprodukciu. Preto tento spôsob zarábania peňazí je veľmi v rozpore s prírodným zákonom.“ (Aristoteles) Finančný systém je úmyselne zložitý a neprehľadný, aby ho bolo ťažké pochopiť. Spomedzi všetkých možných spôsobov, akým môže peňažný systém fungovať, sa zdá, že ten náš súčasný je ten najhorší. Napriek tomu sa nám laikom javí, že funguje úplne dokonale. Veľmi málo ľudí uvažuje nad tým, čo peniaze sú, odkiaľ prichádzajú, ako sú vytvárané, ako sú kontrolované a pod. My bežní smrteľníci si vieme skontrolovať tak stav na našom bankovom účte, urobiť možno nejakú platbu cez internetbanking a prípadne vybrať si peniaze z bankomatu. To je asi tak všetko. Niekto si povie, to predsa stačí. Všetko, čo vieme o peniazoch, sú obvykle klamstvá a fungovanie peňazí sa zdá luďom jednoduché. Ale je to omyl , všetko je to oveľa komplikovanejšie a ja sa vám pokúsim aspoň niečo málo odkryť z tohoto zložitého sveta peňazí. „Čím menej peňazí ľudia majú, tým sú rozumnejší. Najbohatší ľudia sú najnerozumnejší. Dokonca to vedie k lakomstvu! “ (Zdroj: Adolf Hitler, Metapedia) Niečo o demokracii (Prvá strana mince) “ Crede mihi, sacra populi lingua est.“(Ver mi, reč ľudu je svätá) (Seneca) Prológ Je po revolúcii a začala sa sloboda, demokracia a všetko to ostatné k tomu. Aj to, kto je kto. Stačí si spomenúť na známeho českého otcovraha, ktorému stačil jediný presne mierený úder boxerom a bolo po otcovi, olympijskom víťazovi. Poviete si, asociál obyčajný, čo zabil otca olympijského víťaza. No mýlite sa, aj keď mal na strednej škole trojku z chovania (z protekcie), aj keď vlastne nikdy nedokončil strednú školu, bez problémov začal študovať (po protekcii) na právnickej fakulte. Veď iste bude z neho vynikajúci sudca pre túto novú demokratickú dobu. Na súde dostal iba štyri roky, no neodsedel si ani deň. Najväčší demokrat, prezident, sa poponáhľal udeliť mu milosť, veď čo by pre svoju kamarátku, tiež olympijskú víťazku, nespravil. No takto nejako tá demokracia začala, tak si vieme predstaviť, asi ako to vyzerá s ňou teraz. O politike a politikoch(Prvá strana mince) „Nebuď ako motyka, stále len sebe, ale buď ako píla: raz sebe, raz tebe.“ (Ruské príslovie) Toto ruské príslovie asi politici nepoznajú, a ak ho aj poznajú, tak sa podľa neho nesprávajú. Táto kapitola o politikoch sa to pokúsi objasniť, prečo to tak je. Prológ „Hovor lož dostatočne hlasne a dostatočne dlho a ľudia tomu uveria.“ (Adolf Hitler) Svet je taký, akým ho robí politika. A v politike platí, že neláleží, čo a ako to robíš, podstatné je, aby si mal takú moc, aby si na svojej strane mal tých dôležitých ľudí. Oni budú na tvojej strane len vtedy, ak z toho budú mať prospech a potom sa ťa tam pokúsia držať tak dlho, ako je to len možné. Pritom vôbec nezáleží na tom, čo a ako to robíš, môžeš kradnúť, páchať svinstvo a môžeš byť ten posledný hnoj na svete. Politici a tí čo skutočne vládnu, musia byť v symbióze,v akejsi rovnováhe, také niečo ako jing a jang musí byť uplatňované v politike, aby to mohlo fungovať. Ale bohužiaľ platí aj opak, môžeš byť ten najlepší na svete, nepomôže ti to nič ,ak nemáš na svojej strane tých správnych ľudí. Nie je ti to nič platné, aj tak skončíš na psom tridsiatku. A možno ešte na teba budú roky kydať kýble svinstva. Aj o tom je žiaľ politika. A verte, že politika zmení váš pohľad na svet diametrálne, dokonca spraví z vás úplne iného človeka. Žiaľ nie v tom dobrom zmysle. Politika pracuje s fekáliami našej spoločnosti, a to sú tie najnižšie ľudské pudy začínajúce chamtivosťou a končiace falošnosťou a zradou. O čom vlastne politika je ? Niečo o socializme Pohľad späť z našej súčasnosti (Úryvok z mojej pripravovanej knihy: Dve strany mince , reportáže zo sveta Absurdistan) (Prvá strana mince) „Zvádzať všetko na predchádzajúcich vládcov nemôžeme, nie len preto, že by to neodpovedalo pravde, ale i preto, že by to mohlo oslabiť našu povinnosť rozumne jednať. Nepriznať, že taktiež minulý režim bol v niečom úspešný, nevyužiť tisíce schopných, profesionálne pripravených vedúcich pracovníkov , nie ich zo dňa na deň vyhodiť a doživotne ich diskvalifikovať, to sa proste nevypláca, plodí to nedôveru, vznikajú škody, poruchy v chode riadiacich orgánov.“ (Václav Havel v roku 1989) Bol ten predchádzajúci režim naozaj taký zlý, alebo ten nový musí ten predchádzajúci jednoducho dehonestovať, odsúdiť, ľudovo povedané nakydať na neho, koľko sa len dá a tak zakryť vlastnú neschopnosť a úbohosť ? Áno, tento nový režim svoju vlastnú neschopnosť skrýva hádzaním špiny a vymýšľaním lží na ten predchádzajúci . Je to taktika boja, nevadí, že som neschopný a hlúpy, stačí ak sa mi podarí protivníka ohovoriť tak, aby mi uverili. Platí Churchillovo prehlásenie :“ Protivníka nestačí len poraziť, treba ho ešte aj ohovoriť“. Po revolúcii boli populárne heslá, že za socializmu sme „žili nadpomery“, že sme „všetko prežrali“ a na dôvažok, že sme zničili aj životné prostredie. Samozrejme bola a je to jednoducho lož. Čím nehoráznejšia, tým lepšia. Niečo o kapitalizme(Prvá strana mince)
„Západná civilizácia
vytvorila svojbytný historický model, ktorý ako jediný potom, čo prešiel
osvietenstvom, sekularizáciou a priemyslovou revolúciou, v najvyššej
miere realizoval ľudskú slobodu a predstavuje univerzálnu modernitu
akceptovateľnú všetkými ľudskými populáciami.“ Že by to naozaj bol taký úspešný a iba jeden možný ekonomický model a nie len to,ale niečo viac, nová ideológia pre všetky ľudské populácie ? PrológDlhé storočia pred kapitalizmom úspešne fungoval feudalizmus. Ako fungovala šľachta a kráľ v stredoveku nám asi najlepšie priblíži prísaha vernosti šľachty kráľovi v trinástom storočí v Anglicku, kde sa hovorí: „My, ktorí sme rovnako dobrí ako si ty, prisaháme ti,ktorí si nie lepší ako sme my, slúžiť ti ako nášmu kráľovi a suverénnemu pánovi ,ak zachováš naše zákony a slobody. A keď nie, tak nie.“ Možno nám dnes táto prísaha pripadá trochu komická, ale veľmi dobre odráža tú dobu a taktiež rozloženie síl a moci. Bez šľachty kráľ nemohol existovať a platilo aj naopak, kráľ nemohol prakticky nič proti šľachte ako celku, možno proti niektorým spurným jednotlivcom. Cirkev, verný spojenec šľachty a kráľa, zase udržiavala z kazateľníc pri živote ideológiu, že takto to má byť, že takto to chce náš stvoriteľ a pán.Táto rovnováha síl zabezpečila stabilitu moci prakticky na niekoľko storočí bez veľkých zmien. Niečo o revolúciách (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan")(Prvá strana mince) Prológ Ak počujem slovo revolúcia v politickej rovine, okamžite mi naskakuje husia koža a hneď prestávam veriť čomukoľvek a komukoľvek. Slovo revolúcia vo mne inštinktívne vzbudzuje nedôveru. Predstava, že pri revolúcii vylezú z kanálov masy špekulantov a parazitov, ktorí sa začnú tlačiť k „válovu“ mi jednoducho nevonia. Pritom budú z celého hrdla chrliť kritiku už na mŕtvy starý režim a vykresľovať svetlú budúcnosť nových politických poriadkov, ich poriadkov. Pritom jediné na čom im záleží je, aby sa „nabalili“ a všetko ostatné je len mlátenie prázdnej slamy, ktoré im má vydláždiť cestu k bohatstvu. Osud más je im ľahostajný, myslia si, nech sa každý postará sám o seba a tak to asi má aj byť. Predstava, že tí dole a uprostred sa naštvú, urobia revolúciu a zlikvidujú nenávidených vládcov, patrí skôr do ríše rozprávok, to nechajme pre tých naivnejších. Ak by sa tak aj nebodaj stalo, zostalo by po nej mocenské vákuum, ktoré by aj tak vyplnila novovzniknutá vládnúca elita, alebo ak chcete špekulanti a paraziti. Ovšem život pre tých dole sa sotva zlepší, ide sa po starom len v novom šate a s novými heslami. Takže „revolúcia“ pre tých dole a v strede nemôže nikdy nič priniesť, alebo len veľmi málo. Častejšie viac berie, ako dáva. Každá „revolúcia“ v politickej sfére je založená na lži a kradnutí, nebolo to nikdy ináč v dejinách a nebude to ináč ani v budúcnosti.
O zdraví a zdravotníctve (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan")(Prvá strana mince) Prológ „Zdravý človek má 1000 želaní, chorí človek má len jedno, aby bol zdravý !“ To hovorí ľudová múdrosť a na to nesmieme nikdy zabudnúť, ak sa začneme rozprávať o zdraví. Najväčší problém, čo sa týka zdravia a zdravotníctva, je v samotných ľuďoch a bude to veľmi ťažké ho odstrániť. Je známe, že ľudia sa veľmi boja doktorov (a priznajme si, že vedia prečo). Vždy tŕpneme, či nám nenájde niečo, ako dôsledok nášho nevhodného chovania sa k nášmu vlastnému zdraviu. Ten strach často pramení možno aj z našich výčitiek svedomia. Ak si spomeniem na doktora, okamžite si spomeniem na jeho čakáreň, ktorá mi vždy pripomína „čakáreň“ v predsieni sekretárky generálneho riaditeľa fabriky, kde som voľakedy pracoval. Nie je to tam síce také honosné, ako to bolo v čakárni u generála, ako sme mu medzi sebou hovorili, aj ľudí má tam môj doktor viacej, ako tam mal obvykle generál. Ale jedno je spoločné, aj u generála aj u môjho doktora. Ľudia čakali s pokorou a rešpektom, niekedy aj so strachom, čo ich tam vnútri čaká. Neboli to vôbec príjemné chvíle. Všetci vedeli, že obvykle nič dobrého, tak ako je to aj u chorého človeka v čakárni u doktora. Vedeli, že to nie je dobré, keď si ich generál dal zavolať, ale zároveň vedeli aj to, že po návšteve to môže byť ešte podstatne horšie. Preto tam tí ľudia sedeli s malými dušičkami, ako je to aj v čakárňach doktorov. S takými malými, že by ste sa im ani krvi nedorezali. A čo povedať k doktorom, keď som ich tak trochu na začiatku prirovnal ku generálnemu riaditeľovi fabriky, kde som voľakedy pracoval. Stačí si len položiť niekoľko otázok. Napríklad , poznáte niekoho, kto v tejto spoločnosti za otázku ako sa máte, dostane zaplatené ? Poznáte niekoho, komu stačí vypísať len jeden papierik a nemusíte ísť otročiť do roboty a namiesto toho pracovať na stavbe vlastného baráku ? Poznáte niekoho, kto za skladovanie starého papiera v podobe zbytočných a nepravdivých záznamov o vašom zdravotnom stave, dostane zaplatené asi trikrát viac, ako je priemerná mzda v tomto štáte ? Poznáte niekoho, kto vám vie zabezpečiť doživotnú rentu v podobe invalidného dôchodoku, aj keď ste celkom zdravý ?Poznáte niekoho, u koho sa obyčajný sprostý úplatok zázračne mení na vznešený dar ? Poznáte súkromných podnikateľov, ktorí stovky eur mesačne dávajú za odbornú literatúru, samozrejme iba v nákladoch na daňovom priznaní, aby boli vo svojom fachu na „svetovej“ úrovni ? A hneď vám svitne. Takto by som ešte mohol poračovať ďalej. Ja poznám, sú to vaši doktori. Lekár nie je obyčajný občan, je nám to asi každému jasné, je to pán doktor.
Epilóg (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan") „Táto krajina dávno stratila duševné zdravie. Niekedy len tak sedím a rozmýšľam, ako to, že ešte nie som z tohto všetkého, čo sa deje v našej krajine, zavretý niekde na psychiatrii? No potom sa obzriem okolo seba, pozriem na ostatných a poviem si, že možno aj som... Hovorí sa, že od hlúpych ľudí môžu dostať politici všetko to, čo chcú. Od múdrych dostanú len to, čo si zaslúžia.“ (Zdroj: Juraj Zábojník, Parlamentnelisty.sk) Tomuto svetu už nerozumiem ani ja, možno som už starý ? Kde je ten svet tých komunistických idealistov mojej mladosti, tomu sa ešte ako tak dalo rozumieť, pokiaľ si odmyslíme tzv. socialistickú propagandu. Ale tej asi nerozumeli ani samotní komunisti a ja som komunista nikdy nebol. Ale tam platili aspoň nejaké „pravidlá hry“ a tak sa veciam dalo rozumieť. Vtedy ešte človek musel pracovať, aby si zarobil na živobytie, dnes si zarábať prácou je údelom iba tej vrstvy ľudí, ktorí nemajú inú možnosť. Vtedy nás ani len nenapadlo skúmať, či potraviny ktoré kupujeme v obchode, sú zdravé, veď kto by chcel v tých časoch otráviť sám seba a hlavne kvôli čomu. Dnes už pre zisk urobíme čokoľvek, pohodlne sa aj otrávime. Vtedy sme verili, že výrobky ktoré kupujeme sú trvácne a budeme ich môcť využívať dlhé roky. Dnes sú síce výrobky krajšie ako vtedy, ale niektoré nevydržia ani do konca záručnej doby.
Doslov (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan") V jednom rozhovore K.M. Brandauer (mimochodom jeden z mojich obľúbených svetových hercov ) ohľadom neustálych vojen a vojenských konfliktov povedal : „Nerozumiem tomuto svetu, niekto musí stále prikladať do ohňa (podnecovať vojny), čo sú ľudia úplne hlúpi a nevidia to !“ Naozaj musím s ním len súhlasiť a podotnúť iba to, že tomuto svetu sa nedá rozumieť, a preto sa o to ani nepokúšajte. Pokúste sa predovšetkým porozumieť len tomu vášmu mikrosvetu. Ak porozumiete, pochopíte, že je to pre vaše dobro, tak sa o pochopenie tohoto sveta ani len nepokúste. Nedokážete to, hoďte to jednoducho za hlavu.Bláznince sú totiž plné aj bez vás. Po prečítaní tejto knižky je vám už iste jasné, že je veľmi veľa vecí, ktoré nemôžeme nijako pochopiť a ani zmeniť, jednoducho nemáme dostatok informácií a ani potrebného času informácie analyzovať. Na to sú tu iní, profesionáli, a je ich dnes už hodne potrebných v tejto informačnej (dezinformačnej) vojne. Nemôžeme zmeniť, že každý nový deň sme starší, dokonca ani to, zdanlivo banalitu, aký je hlúpy šéf v robote, ktorý nám poriadne kazí radosť zo života. Nám neostáva nič iné, len zatnúť zuby a povedať si, to nič, možno zajtra bude lepšie. Keď nie, nakoniec možno (ne)milosrdný čas nás zbaví toho malého tyrana v práci a budeme sa tešiť na dôchodok ako na vykúpenie. Potom sú tu veci, ktoré zdanlivo môžeme zmeniť, napr. politiku, ktorá nás zasahuje na každom kroku bez rozdielu veku a pohlavia. Teraz už vieme, že je to iba zdanlivo, v skutočnosti si vždy môžeme demokraticky vybrať z toho, čo nechceme. Potom sú tu veci, ktoré zmeniť môžeme, a je ich ešte dosť ,len sa nám do toho akosi nechce. Často nám postačí aj tá najhlúpejšia výhovorka, prečo niečo nejde, dokonca mnohí z nás takto prežijú celý svoj život a za svoj zbabraný život hľadajú vinníka vo svojom okolí a zabudnú sa pozrieť pri tom do zrkadla. Buďme úprimní, nemeníme ani to, čo meniť môžeme a neustále sa sťažujeme na to, čo aj tak nezmeníme. Kedy bude dobre?
|
 Kontakt Témy
Moje stránky www.mekagallery.host.sk/insita
|
|
