František MECHURA
Môj pohľad na svet, alebo ak chcete, tak moje nekorektné blogy

 Úvod         O MNE       Prečo vznikla táto stránka                                                      František MECHURA

Prológ (úryvok z mojej knihy "Dve strany mince, reportáže zo sveta Absurdistan" )   

„Boli sme ako vy, budete ako my: len prach a popol.“                                                                                                                                                          (Nápis na hrobke.)

Musím sa vám priznať, že už akosi  nerozumiem tomuto svetu. Neviem či je to tým, že som jednoducho už starý, alebo naozaj sa tomuto svetu ani nedá rozumieť. Je to proste taký Absurdistan, ktorému sa nedá ani porozumieť, nech sa o to snažíme akokoľvek.  Kam sme sa to vlastne až dostali ? A kam vlastne smerujeme ?  Znamením súčasnosti je lož, myšlienková impotencia, hrabivosť a nenažranosť, nenávisť, vojnový ošiaľ,drancovanie prírody  a ničenie životného prostredia v mene človeka, pána sveta. Žiaľ v takýchto negativizmoch by sme mohli pokračovať ešte ďalej. Prečo je to takto a nie ináč ? Sme na pokraji úplného rozkladu našej spoločnosti a pred zrútením sa našej civilizácie? Smerujeme k totálnemu nihilizmu? Pre tých, ktorý tento pojem nepoznajú, tak si pomôžeme  najznámejšou encyklopédiou na internete.

„Nihilizmus je viera v nič, v ničotu, na rozdiel od neexistencie viery,nihilistického hrdinu, teroristu, človeka bez vedomia vlastnej identity, bez morálky, ničím a k ničomu viazaného. Základná myšlienka tohto „katechizmu“ spočívala v tvrdení, že ak je spoločnosť založená na lžiach a ak všetky etické, náboženské a humanitárne viery nie sú ničím iným ako práve len prostriedkom, ktorý má tieto lži zakryť, tak treba všetky viery a hodnoty demolovať a vylúčiť v tomto smere akékoľvek sklony k nádeji a úcte, aby ľudia konečne mohli nahliadnuť svet taký, aký v skutočnosti je.“                                                       (Zdroj: Wikipedia)

Ja by som to svojimi slovami asi nevedel lepšie charakterizovať a popísať. Všadeprítomný nihilizmus nám síce nebráni vidieť problémy tohoto sveta, ale na druhej strane nám pomáha sa utvrdzovať  v myšlienke, že tak to má predsa byť, či nie? Je to prirodzený vývoj, hovoríme si na ospravedlnenie. Veď zánik našej civilizácie je aj tak nevyhnutný, nemá zmysel tomu nejako vzdorovať. Aj tak si nepomôžeme, elita si svoje presadí tak  či tak. Je zbytočné sa „šprajcovať“, povieme si. Zatiaľ tí, čo to urobili, tak na to len doplatili. Stratili sme pri tom dokonca aj pud sebazáchovy, prestávame myslieť na budúcnosť, dôležitá pre nás je iba súčasnosť. Tak trochu po nás nech príde aj tá potopa, veď čo už my s tým spravíme, to všetko tá elita. Všetko na tomto svete je predsa relatívne. Utápame sa nielen v bezbrehom nihilizme, ale aj totálnom relativizme. No zase jeden pre mnohých možno neznámy pojem, tak si zase pre istotu pomôžeme slovníkom.

„Relativizmus je prístup predpokladajúci jedinečnosť a neopakovateľnosť poznávaného javu, z ktorého vyplýva nemožnosť dosiahnuť pre všetkých prijateľnú pravdu.Relativizmus je doktrína, ktorá popiera existenciu absolútnej pravdy alebo možnosť jej rozumového poznania a vyhlasuje preto, že poznanie je relatívne. “                                                                                                                                                          (Zdroj: Wikipedia)

Veď predsa všetko čo nás obklopuje, je relatívne. A pravda, tá je snáď zo všetkého tá najrelatívnejšia, poviete si. Pravda v konečnom dôsledku vlastne ani  neexistuje. Obvykle považujeme  za pravdu náš vlastný názor a predsa každý má právo na svoj názor, teda aj na tú svoju pravdu. Koľko ľudí, toľko  právd, povie si relativista. Svoju pravdu smieme hovoriť bezproblémovo obvykle niekde na opustenom mieste, kde nás nikto nepočuje. Niekedy je to dokonca aj doma nebezpečné, nesmieme zabúdať, že bez problémov je to len vtedy, pokiaľ sa tým nikoho nedotkneme alebo ten kto nás počúva, nemá diametrálne iný názor ako my. A keď má rovnaký názor, tak nám dokonca pritakáva a chváli nás ! Ak nemá, často si o nás myslí, že sme jednoducho hlupáci. Podarilo sa nám takto úspešne zabiť pravdu a pochovať ju bez akéhokoľvek náznaku ľútosti alebo nebodaj smútku. Veľmi úspešne, len tak ďalej.  Pravdou našich predkov bola viera v boha, úcta k práci a k rodine. Bolo niečo, čo netrpelo chorobou relativizmu, akýsi pevný základ pre život. My sme tieto hodnoty úspešne relativizovali. Na úroveň rodiny staviame, alebo sa v bezbrehom liberalizme snažíme stavať, súžitie osôb rovnakého pohlavia a hovoríme, že homosexualita je niečo celkom normálne, čo sa vzrušujeme. Zrelativizovali sme úšpešne úplne všetko, skutočne všetko ! Zrelativizovali sme dokonca aj to, či je človek mužom alebo ženou, alebo nebodaj aj tým aj tým ! Dnes už pri milostnom návrhu sa z vás  môže celkom ľahko stať homosexuál  proti svojej vôli, aj keď ich mimochodom z duše nenávidíte. Zničenie národa  multi-kulti prijímame úplne bez zbytočných emócií, veď v budúcnosti budeme predsa Európania všetci. Na našej kultúre nám už prestáva záležať, cítime sa dobre v tomto muti-kulti guľáši, veď máme novú európsku superkultúru. Že takto pekne pozvoľna zabíjame národ a svoju vlastnú identitu ? Od realistického pohľadu na ochranu vlastnej štátnosti smerujeme k totálnemu pacifizmu (Pacifizmus je myšlienkový názor, osobná filozfia, spoločenské hnutie, politická doktrína - zavrhuje vojny a hlása zásady zmierlivého riešenia rozporov.Zdroj: Wikipedia)? Veď voľakedy muža mužom robila česť, charakter , ochota a schopnosť zobrať do rúk zbraň na ochranu svojich záujmov a záujmov vlastného spoločenstva, ak chcete tak vlasti. Vtedy ešte ľudia vedeli, že žiť v mieri znamená zároveň aj schopnosť, povinnosť, odhodlanosť  a ochotu brániť svoju vlastnú rodinu a vlasť. Tam sa často ukázal aj pravý charakter a odvaha jedinca na rozdiel od súčasnosti, kde je to iba blá,blá, blá.  Naša súčasnosť tieto pricípy vykorenila, pošľapala. Obrana ako taká bola prenesená na profesionálnu armádu a na rôzne spolky (NATO).  Veríte, že oni nás uchránia ? Nesmieme vlastniť zbrane ani pre vlastnú ochranu ! Svoju vlasť už ani nevieme a asi ani nechceme brániť. Naučili sme sa báť, stali sa z nás zbabelci. Asi sme zabudli, že spoločenstvo (štát) sa obvykle zakladá na zjednotených hodnotách a ich spoločnej ochrane. To je základ akejkoľvek spoločnosti ! Pokiaľ toto ignorujeme, stávame sa kolóniou alebo spoločnosť jednoducho zaniká !

Na všetky otázky tu v úvode vyslovené sa pokúsi hľadať odpovede táto moja kniha. Ide síce o moje  subjektívne hľadanie, o môj subjektívny  pohľad na svet. Síce akosi rozpoltený ( naznačený rôznymi stranami mince) ale dúfam, že bude prínosom v tomto ťažko zrozumiteľnom svete.

 

 

Kontakt


mechura@zoznam.sk

Témy


Ekonomika

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Moje stránky


www.mekagallery.host.sk/insita

www.mekagallery.host.sk/malba

www.mekagallery.host.sk/foto