|
František MECHURA |
||
Úvod
O MNE
Prečo vznikla táto stránka
 |
František MECHURA | |
|
Doslov V jednom rozhovore K.M. Brandauer (mimochodom jeden z mojich obľúbených svetových hercov ) ohľadom neustálych vojen a vojenských konfliktov povedal : „Nerozumiem tomuto svetu, niekto musí stále prikladať do ohňa (podnecovať vojny), čo sú ľudia úplne hlúpi a nevidia to !“ Naozaj musím s ním len súhlasiť a podotnúť iba to, že tomuto svetu sa nedá rozumieť, a preto sa o to ani nepokúšajte. Pokúste sa predovšetkým porozumieť len tomu vášmu mikrosvetu. Ak porozumiete, pochopíte, že je to pre vaše dobro, tak sa o pochopenie tohoto sveta ani len nepokúste. Nedokážete to, hoďte to jednoducho za hlavu.Bláznince sú totiž plné aj bez vás. Po prečítaní tejto knižky je vám už iste jasné, že je veľmi veľa vecí, ktoré nemôžeme nijako pochopiť a ani zmeniť, jednoducho nemáme dostatok informácií a ani potrebného času informácie analyzovať. Na to sú tu iní, profesionáli, a je ich dnes už hodne potrebných v tejto informačnej (dezinformačnej) vojne. Nemôžeme zmeniť, že každý nový deň sme starší, dokonca ani to, zdanlivo banalitu, aký je hlúpy šéf v robote, ktorý nám poriadne kazí radosť zo života. Nám neostáva nič iné, len zatnúť zuby a povedať si, to nič, možno zajtra bude lepšie. Keď nie, nakoniec možno (ne)milosrdný čas nás zbaví toho malého tyrana v práci a budeme sa tešiť na dôchodok ako na vykúpenie. Potom sú tu veci, ktoré zdanlivo môžeme zmeniť, napr. politiku, ktorá nás zasahuje na každom kroku bez rozdielu veku a pohlavia. Teraz už vieme, že je to iba zdanlivo, v skutočnosti si vždy môžeme demokraticky vybrať z toho, čo nechceme. Potom sú tu veci, ktoré zmeniť môžeme, a je ich ešte dosť ,len sa nám do toho akosi nechce. Často nám postačí aj tá najhlúpejšia výhovorka, prečo niečo nejde, dokonca mnohí z nás takto prežijú celý svoj život a za svoj zbabraný život hľadajú vinníka vo svojom okolí a zabudnú sa pozrieť pri tom do zrkadla. Buďme úprimní, nemeníme ani to, čo meniť môžeme a neustále sa sťažujeme na to, čo aj tak nezmeníme. Kedy bude dobre? To neviem, ale viem, že lepšie bude, ak začneme meniť k lepšiemu, čo zmeniť môžeme.Neverme, že to niekto za nás spraví. Potom sa možno budú dať zmeniť aj tie zdanlivo meniteľné veci , lebo už nebudeme iba stádo, začnú sa nás báť a brať nás vážne. Začnite od seba a skúste byť lepší, aby sa aj ostatní k vám správali lepšie, veď to predsa chcete. Ak ste sa po prečítaní tejto knižky z permanentného optimistu nezmenili na zatrpklého pesimistu, tak ste na tom dobre. Totiž rozdiel medzi pesimistom a optimistom je malý, hovorí sa, že pesimista je dobre informovaný optimista. Ešte lepšie, ak ste boli pesimista a zostali ste ním, a napriek tomu sa tešíte každému novému dňu, keď zasvieti slniečko, tak je tiež všetko OK. A keď si dokážete povedať, som ešte tu, veď všetko sú to prkotiny. No veď to poznáte, ak nejde o život, ide o hovno. V tejto knihe je množstvo kritiky a len málo chvály. Keďže poznám ľudovú múdrosť o poštovom holubovi, ktorá hovorí : „ kritika je ako poštový holub, vždy sa vracia tam odkiaľ prišla“, tak očakávam, že aj na moju hlavu sa zosype spŕška kritiky. Niektorí ma možno budú velebiť, mnohí zatracovať a niektorí možno aj zhadzovať. Taký je život, takí sme my ľudia. Treba si uvedomiť, že tí čo všetko zhadzujú, sú práve tí najneschopnejší a to je ich jediná možná obrana, na viac nemajú. Preto ich treba brať so zhovievavosťou, aj oni musia nejako prežívať a často ani nemôžu za to, že príroda, alebo ak chcete tak boh, k nim nebol dosť štedrý. Každý máme nejakú taktiku ako prežiť, ako si to svoje miestečko pod slnkom vybojovať a udržať.
|
 Kontakt Témy Moje stránky www.mekagallery.host.sk/insita
|
|