František MECHURA
Môj pohľad na svet, alebo ak chcete, tak moje nekorektné blogy

Úvod O MNE Prečo vznikla táto stránka

František MECHURA

Niečo o revolúciách

(Prvá strana mince)

Prológ

Ak počujem slovo revolúcia v politickej rovine, okamžite mi naskakuje husia koža a hneď prestávam veriť čomukoľvek a komukoľvek. Slovo revolúcia vo mne inštinktívne vzbudzuje nedôveru. Predstava, že pri revolúcii vylezú z kanálov masy špekulantov a parazitov, ktorí sa začnú tlačiť k „válovu“ mi jednoducho nevonia. Pritom budú z celého hrdla chrliť kritiku už na mŕtvy starý režim a vykresľovať svetlú budúcnosť nových politických poriadkov, ich poriadkov. Pritom jediné na čom im záleží je, aby sa „nabalili“ a všetko ostatné je len mlátenie prázdnej slamy, ktoré im má vydláždiť cestu k bohatstvu. Osud más je im ľahostajný, myslia si, nech sa každý postará sám o seba a tak to asi má aj byť. Predstava, že tí dole a uprostred sa naštvú, urobia revolúciu a zlikvidujú nenávidených vládcov, patrí skôr do ríše rozprávok, to nechajme pre tých naivnejších. Ak by sa tak aj nebodaj stalo, zostalo by po nej mocenské vákuum, ktoré by aj tak vyplnila novovzniknutá vládnúca elita, alebo ak chcete špekulanti a paraziti. Ovšem život pre tých dole sa sotva zlepší, ide sa po starom len v novom šate a s novými heslami. Takže „revolúcia“ pre tých dole a v strede nemôže nikdy nič priniesť, alebo len veľmi málo. Častejšie viac berie, ako dáva. Každá „revolúcia“ v politickej sfére je založená na lži a kradnutí, nebolo to nikdy ináč v dejinách a nebude to ináč ani v budúcnosti.

Čo je revolúcia ?

„Revolúcia je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami. Podľa marxizmu je revolúcia kvalitatívna premena spoločnosti, ku ktorej dochádza vtedy, keď výrobné sily dosiahnu bod, v ktorom ich začínajú spútavať výrobné vzťahy, pričom výrobné sily rozbíjajú tieto putá a spolu s nimi zvrhávajú všetky inštitúcie. Podľa druhej marxistickej verzie je revolúcia produktom triedneho boja vnútri výrobných vzťahov, ktorý narastá tak dlho, až kým prenikne všetkými existujúcimi inštitúciami a prepukne otvorený konflikt, ktorý vedie k nahradeniu vládnucej triedy tými, ktorých ovládala. V revolúciách ide o porážku jednej triedy druhou. Pri prechode od feudalizmu k socializmu dochádza k dvom revolúciám: pri prvej buržoázia zvrháva aristokraciu (buržoázna revolúcia) a pri druhej je buržoázia zvrhnutá proletariátom (proletárska revolúcia).“ (Zdroj:Wikipedia)

Je to naozaj tak, alebo je to jednoducho len jeden zo spôsobov prevzatia moci, ak iné metódy stroskotali ? Predsa ak pri prevzatí politickej moci cielene asistuje ľud, hovorí sa tomu politický puč, či nie ? Ak pri prevzatí moci nejako asistujú jednoduchí ľudia, masy, hovorí sa tomu revolúcia ? Slovo revolúcia je oveľa krajšie a hlavne prijateľnejšie pre svet pri prevzatí moci ako puč, dokonca tomu dáva akýsi punc spravodlivého politického prevratu. Ide predsa v tomto prípade o vôľu ľudu a tá sa musí rešpektovať ! Samozrejme je to nezmysel, ľud vždy bol a bude len kulisou každého prevratu, aby sa nehovorilo o politickom puči, ale o revolúcii. Revolúcia pre elitu, alebo inú relevantnú politickú silu, ktorá chce realizovať zmenu politického systému, je len nástroj ako dosiahnuť svoj cieľ na oko legálne alebo lepšie povedané tak, aby to bolo akceptovateľné. Ľud samozrejme predstavuje iba nutných komparzistov pre toto divadlo. Samotný ľud ešte v histórii žiadnu revolúciu neurobil a ani neurobí. Pravdou je to, že pri prevzatí moci je vždy nutné čakať na ten správny okamih, aby samotná revolúcia nebola fiaskom, teda divadelné predstavenie aby neskončilo ako prepadák. „Základom“ revolúcie je dostať ľudí do ulíc a to sa podarí vo väčšine prípadov len vtedy, ak nová politická garnitúra je schopná a pripravená prevziať moc a nálada ľudu je taká, že je schopná prekonať svoj strach. Prekonaniu strachu sa samozrejme často veľmi účinne pomáha rôznymi prostriedkami. Najideálnejšie sa prekonáva strach zúfalstvom. To je možno ešte silnejšia emócia schopná ovládať človeka viac ako samotný strach. Možno si niekto povie, že ak sa stane život úplne neznesiteľný pre ľud, potom bude revolúcia. Pokiaľ ľud nebude úplne zúfalý a hladný, ani sa nehne a ak sa aj náhodou pohne, iste toto niekto zneužije pre svoje ciele. Revolúcia zdola nikdy nebola a nebude. Možno nejaká rebélia, ale revolúcia v žiadnom prípade. Ak by aj nejaká revolúcia vypukla „zdola“, tá by vedela síce, čo nechce, ale obvykle nedokáže relevantne definovať to, čo chce a to je kameňom úrazu každej takejto „revolúcie“. Tam musí prísť elita a povedať, čo potom a to môže byť diametrálne odlišné od toho, čo chcela „revolúcia“, alebo ak chcete tak ľud. V ďalšom si povieme o revolúciách trochu viacej. Dnes sa už robia ako na bežiacom páse podľa špatného holywoodskeho scenára, obvykle vedúce k tragédii komparzistov. (Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

(Druhá strana mince)

„Dav je ako hlúpa ženská a pokope ho drží iba nenávisť.“ ( Adolf Hitler)

Že by revolúcie a rôzne prevraty v podobe revolúcií boli len prejavom egoizmu vládnucej elity, alebo elity, ktorá sa tlačí k moci ?

„Len čo sa egoizmus stane modlou národa, začnú povoľovať väzby poriadku a ľudia v honbe za vlastným šťastím padajú z neba rovno do pekla.“ (Adolf Hitler,Mein Kampf, I. zväzok, 11. Kapitola)

Dav v uliciach ako symbol revolúcie ?

Dav je vlastne masa v uliciach. Vtedy sa veľmi často sa hovorí o revolúcii a pritom často ide iba o obyčajný politický prevrat. Prečo ? Nuž, lepšie to vyzerá a znie, nevyzerá to ako obyčajné ukradnutie moci a evokuje akúsi ilúziu spravodlivosti, veď to chcú „masy“. Preto je veľmi dôležité pri politickom prevrate natiahnúť aspoň nejaké množstvo ľudí do ulíc, a potom masovokomunikačné prostriedky z toho ľahko spravia obrovské masy. Ľud nie je schopný žiadnej revolúcie, možno s odrenými ušami nejakej revolty alebo rebélie, ale to je asi tak všetko. Gustav le Bon odhalil už na konci 19. storočia, že dav je možné veľmi ľahko manipulovať, pretože davová inteligencia je na úrovni, ktorá je hlboko pod hranicou, ktorú u jednotlivca považujeme za prípustnú pre zachovanie svojprávnosti. Aj keď sa väčšinou za dav považuje väčší zhluk ľudí niekde na námestiach, tak nesmieme zabudnúť, že dav ostáva davom aj keď nechodí na námestia. Schopnosť pochopiť význam udalostí, ktoré sa okolo dejú, je pre dav zúfalo nemožné. Obvykle to potom končí v dejinách tak, že po čase masy dospejú do kritického bodu a potom sa stádovité chovanie časti spoločnosti nazývanej dav stáva veľmi nebezpečným a nevyspytateľným. To je možné dokumentovať začiatkom Veľkej francúzkej buržoáznej revolúcie, dobytím Bastily, kde dav nakoniec odrezal hlavu veliteľovi Bastily kuchynským nožom.

A čo tak masy ?

Spoločenská masa je v podstate ako hlina v rukách sochára (elity), ktorý ju dokáže prakticky priviesť do akéhokoľvek tvaru pri dodržaní niekoľkých elementárnych vecí. Ale sochár často vo svojej nadutosti a roztopašnosti, niekedy aj vďaka veľkému množstvu alkoholu (peňazí) dokáže aj tú hlinu a jej tvarovateľnosť úplne zničiť. Nekonečným liatím vody na hlinu dosiahne to, že sa mu jeho pomyselná socha začína nekontrolovateľne „rozlievať“ a to potom končí tak, že na druhý deň ráno nájde svoju milovanú sochu už iba v podobe akéhosi veľkého lajna. Medza zachovania kompaktnosti jeho vlastného diela sa prekročila, masa sa stala nekontrolovateľnou. Ale to nič, nabudúce si dá trochu pozor na množstvo vody alebo alkoholu v krvi, trochu si počká, kým hlina zase nadobudne svoju príslovečnú tvarovateľnosť odparením prebytočnej vody a v načatom diele sa znovu môže pokračovať ďalej. A takto to je s masami ako s tou hlinou v rukách sochára. V dejinách sa tento proces stále dookola opakuje,len si musíme uvedomiť, že kolaps pomyselnej sochy sa tam počíta často na generácie, dokonca v prípade takého feudalizmu až stovky generácií. (Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

Kontakt

mechura@zoznam.sk

Témy

Ekonomika

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Moje stránky