O peniazoch

„Česť možno za peniaze ľahko predať, ale nikdy nie kúpiť.“ ( Valér Vendrinský)

Prológ

"Kto kontroluje jedlo, kontroluje ľudí. Kto kontroluje energiu, môže kontrolovať kontinenty. Kto kontroluje peniaze, môže kontrolovať svet." (Henry Kissinger)

„Peniaze majú potenciál naplniť akýkoľvek pozemský účel a tak sa stávajú absolútnym účelom. Peniaze boli ustanovené pre výmenu, ale úroky spôsobujú ich samoreprodukciu. Preto tento spôsob zarábania peňazí je veľmi v rozpore s prírodným zákonom.“ (Aristoteles)

Finančný systém je úmyselne zložitý a neprehľadný, aby ho bolo ťažké pochopiť. Spomedzi všetkých možných spôsobov, akým môže peňažný systém fungovať, sa zdá, že ten náš súčasný je ten najhorší. Napriek tomu sa nám laikom javí, že funguje úplne dokonale. Veľmi málo ľudí uvažuje nad tým, čo peniaze sú, odkiaľ prichádzajú, ako sú vytvárané, ako sú kontrolované a pod. My bežní smrteľníci si vieme skontrolovať tak stav na našom bankovom účte, urobiť možno nejakú platbu cez internetbanking a prípadne vybrať si peniaze z bankomatu. To je asi tak všetko. Niekto si povie, to predsa stačí. Všetko, čo vieme o peniazoch, sú obvykle klamstvá a fungovanie peňazí sa zdá luďom jednoduché. Ale je to omyl , všetko je to oveľa komplikovanejšie a ja sa vám pokúsim aspoň niečo málo odkryť z tohoto zložitého sveta peňazí.

„Čím menej peňazí ľudia majú, tým sú rozumnejší. Najbohatší ľudia sú najnerozumnejší. Dokonca to vedie k lakomstvu! “ (Zdroj: Adolf Hitler, Metapedia)

Tak najprv niečo z histórie peňazí

„Peniaze sú dobré na to, že sa za ne dá kupovať sloboda.“ ( Miloš Forman, režisér)

Peniaze sú prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka, uchovávateľ hodnoty.Toto tvrdia ekonomické knižky. Je to naozaj tak, alebo je to len veľmi malá časť toho, na čo peniaze v skutočnosti v tomto svete naozaj slúžia ?

„Non olet – nepáchne !“

S týmito slovami ukázal cisár Vespaziánus synovi zlatý peniaz, keď mu syn vyčítal,že zdanil v Ríme verejné záchody. Naozaj nepáchnu a nie sú ani špinavé a ani čisté, sú to iba jednoducho peniaze. No a platí úslovie,že odkedy Feničania vymysleli peniaze, nie je problém ako preukázať svoju vďačnosť. Od ich zavedenia sa vlastne z jednoduchého obeživa stal najmocnejší vládca. V tomto snažení sa o ovládnutie sveta sa postupne začali objavovať prvé nariadenia. Napríklad prikazovali používať len vybrané platidlá, zvyčajne mince vydávané panovníkom. Vzácne kovy v týchto minciach panovníci postupne „riedili“ s lacnejšími kovmi. Takto znehodnotené mince panovníci púšťali naspäť do obehu a tie rýdzejšie roztavili, aby z nich mohli vyrobiť ešte väčšie množstvo znehodnotených mincí, ktorými financovali výdavky štátu. Tento cyklus sa neustále opakoval. Efekt tejto činnosti bol taký, že v ekonomike pribúdalo viac mincí, než reálne vyrobených tovarov a služieb. Ľudovo povedané, veľa mincí začalo "naháňať" málo statkov. Kúpna sila takýchto peňazí takto začala postupne klesať, čo sa prejavovalo rastúcimi cenami tovarov a služieb v ekonomike. Tomu sa jednoducho dnes hovorí inflácia peňazí.Toto však už menej platilo pre panovníka a jeho bankárov. Tí sa dostali k "novým" peniazom ako prví a kupovali teda ešte za staré, nižšie ceny. Nejaký čas vždy trvá, než nové peniaze „pretečú“ ekonomikou a začnú tlačiť na ceny smerom nahor. Panovníci takto "vyrobené" peniaze obvykle používali napr. na financovanie vojen a blahobytu svojho, tak aj svojich podporovateľov. Jednalo sa o presun bohatstva vo forme kúpnej sily, smerom od ľudí, k vládnej moci. Tá peniaze "riedila" a míňala ich ako prvá. Jeden príklad z histórie. Rímsky Denár, ktorý bol oficiálnou menou Rímskej ríše, pôvodne vážil 4,55 gramu takmer čistého striebra. Neskôr, počas vlády cisára Klaudia, bol obsah striebra Denárov znížený na 4 gramy a nástupom Nera to bolo už len 3,8 gramu. Devalvácia Denára pokračovala, až kým nebol nahradený inou mincou Argenteusom v rokoch 294 až 310. Denár v tom čase obsahoval už asi len 2% striebra. V minulosti, keď ešte USA boli kolóniou Anglicka,každá časť mala svoju menu nezávislú od anglickej. Kým v Anglicku bola chudoba, nezamestnanosť a ulice boli plné žobrákov a tulákov, tak v kolóniach to nepoznali, nakoľko peniaze vydávali v správnom pomere k požiadavkám obchodu a priemyslu, aby sa výrobky ľahko dostávali od výrobcov k spotrebiteľom, teda aby plnili funciu obeživa. Každá provincia v USA počas toho kým bola kolóniou Anglicka, mala svoju vlastnú menu. Niektoré meny boli riadené miestnou vládou lepšie, niektoré horšie. Pensylvánska verzia meny dalo by sa povedať, bola v tých časoch najefektívnejšia. Dokonca od roku 1723 až do roku 1750 provinčná vláda v Pensylvánii nevyberala vôbec žiadne dane, lebo to nepotrebovala. Toto sa nepáčilo Bank of England, preto v roku 1764 pretlačila svoje peniaze do provincií na území USA, za ktoré museli v kolóniach platiť úroky Anglicku. Osamostatnenie USA od Veľkej Británie bolo aj osamostatnením sa od nanútenej britskej meny. Prezident Abrahám Lincoln bol prezidentom USA v rokoch 1861-1865 až do svojho zavraždenia. Dal krajine vlastné bezúročné peniaze pod názvom Greenbags. Rozvinul sa oceliarsky priemysel, bol vytvorený kontinentálny železničný systém, nastúpila nová éra lacných poľnohospodárskych strojov a náradia, bol zriadený systém bezplatného vyššieho školstva a produktivita práce vzrástla o 50 až 75 percent. Išlo o prezidenta, ktorý je spájaný hlavne s tzv. vojnou Sever proti Juhu a pred svojím zavraždením sa vyjadril takto:

"Mám dvoch veľkých nepriateľov, Južnú armádu pred sebou a finančné inštitúcie za sebou. Z týchto dvoch, ten za mnou, je najväčším nepriateľom."

(Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

Druhá strana mince

Keď ide o peniaze , morálka ide stranou.

„Lincolnova smrť bola katastrofa pre kresťanstvo. Nebolo muža v Spojených štátoch, ktorý by sa mu vyrovnal, bankári znova šli ukoristiť bohatstvo. Bojím sa, že zahraniční bankári svojím umom a vychytralými trikmi celkom ovládnu veľké bohatstvo Ameriky a použijú ju k systematickej korupcii celej civilizácie.“ (Otto von Bismarck)

Peniaze popri funkcii obeživa sa stali základným kameňom, krvou akejkoľvek vyspelej spoločnosti a pritom platí, čím vyspelejšia, tým je úloha peňazí dôležitejšia. V modernej dobe sa len jedinej spoločnosti podarilo ako tak potlačiť úžasnú moc peňazí a to absolútnou kontrolou peňazí a totálnou nivelizáciou platov, čo v tej dobe bola v podstate pre rozhodujúcu časť obyvateľstva jediným zdrojom príjmu – peňazí. Aj tam sa ale pre časť obyvateľstva vyskytla možnosť získať peniaze naviac, a tí to okamžite využili. Morálka aj ideológia išla stranou. Spomeniem len niektorých. Boli to predavači, čo čachrovali s vážením, pracovníci tzv. pohostinstiev, čo čachrovali s alkoholom, robotníci na stavbe, čo kradli cement a v neposlednom rade skupina ľudí parazitujúcich na nedostatkovej spoločnosti ako lekári, čo brali úplatky aj za socializmu ako najatí. Nič nebolo schopné zastaviť túžbu po peniazoch, veď už vtedy sa hovorilo, že za peniaze sa dá kúpiť všetko, aj v Prahe dom. Musíme si ale povedať, že tieto možnosti mala naozaj len malá časť obyvateľstva. Pre týchto ľudí potom to pachtenie sa za peniazmi bolo veľmi dôležitou súčasťou ich života aj v socializme a môžeme povedať, že už vtedy v podstate boli peniaze pre týchto ľudí fetišom. Tá zostávajúca masa mala zabezpečené základné životné potreby cez legálny príjem a nemala žiadnu možnosť získať peniaze, ako sa hovorí bokom. Títo boli nútení si hľadať iné možnosti pre naplnenia svojích životných ambícií,iným spôsobom ako honbou za peniazmi. Boli to časy, keď sa mladí ľudia brali z lásky, keď boli spokojní s relatívne málom a dokázali ešte rozoznať hodnoty od obyčajného pozlátka a balastu. Boli to časy, keď ľudí ešte uspokojovali veci, za ktoré sa nemuselo platiť, keď sa umenie robilo nie pre peniaze, ale pre uspokojenie a potešenie. Komunisti sa držali hesla, že peniaze kazia charakter a preto ich dávkovali len veľmi striedmo ľuďom. Ak sa na to pozrieme retrospektívne, možno mali tak trochu pravdu. Ľudia dokázali vtedy viacej držať spolu a komunikovať ako dnes. Ale týmto spôsobom vlastne komunisti nasypali piesok do motora ťahajúceho spoločnosť dopredu. Pochopili to, a po príchode Gorbačova sa už sami chceli zbaviť toho, čo im už bolo na príťaž. Po inštalácii kapitalizmu u nás začal ohromný hon za peniazmi, peniaze sa stali absolútnym fetišom. Tento hon za peniazmi sa dá prirovnať k pretekom na 100m, pričom každý zo zúčastnených dostáva z koláča veľkosť úmernú svojmu umiestneniu. Samozrejme sa hlasno kričí, že každý má rovnaké šance vyhrať a že tieto preteky o miesto pod slnkom sú teda legitímne a spravodlivé. Dokonca sa hlasno kričí, že každý sa môže stať milionárom, len musí poctivo trénovať a podať dobrý výkon. Je to krásna rozprávka, ale funguje to, aspoň zatiaľ. Skutočnosť je ovšem trochu iná. Totiž, nie všetci stoja na štartovacej čiare, ako si to myslia, niektorí stoja ešte 10m pred štartovacou čiarou, niektorí na štartovacej čiare, niektorí v polovici trate, niektorí meter pred cieľom a niektorí sú už v cieli, akurát tí ostatní to ešte nevedia. Sú to preteky, kde je vopred jasné, kto akú časť z koláča bude mať bez ohľadu na to, v akom presvedčení pretekári idú do tejto súťaže. Aby sme mali obraz o tejto hre úplne kompletný, si ešte musíme povedať, kto zo spoločnosti sa kde nachádza pri štarte. Začnem skupinou stojacou 10m pred štartovacou čiarou. Sú to ľudia s nižším vzdelaním živiaci sa námezdnou prácou niekde vo výrobe, na úrade, v školstve. Títo dostávajú takú malú časť z koláča, že prakticky celý život žijú ako sa hovorí z ruky do huby. Tí na tej štartovacej čiare sú už vzdelanejší, ale nedokázali si násť lukratívnejšiu námezdnú prácu alebo podnikanie, a preto sú na tom prakticky skoro tak isto ako prvá skupina. Tí v strede sú vzdelaní, majú relatívne lukratívne zamestnanie a slušný príjem. Tí meter pred cieľom sú ľudia, ktorí si nakradli, lokaji tých, ktorí sú už dávno v cieli, manažéri bánk, poisťovní a podobne.V neposlednom rade aj tí s tými zlatými padákmi zo štátnych podnikov. Najzaujímavejší sú tí už v cieli, to sú zlodeji, krorí si nakradli zlaté vajcia a parazitujú na národe a štáte. Teda spoločnosť, čo sa týka peňazí, je rozkastovaná. Mnohých ľudí poháňa túžba dostať sa do vyššej kasty, než v akej práve sú a sú schopní obetovať všetko, zdravie, rodinné šťastie, naozaj všetko i svoj život, len aby sa dostali do tej úspešnejšej kasty. Pritom šance sú tak mizivé, ako výhra v lotérii. Vďaka peniazom sa nedá ani tak ľahko z kola vyskočiť, lebo ten, kto chce vyskočiť, znova potrebuje peniaze a preteky sa začínajú odznova. Peniaze držia našu sociálnu štruktúru pevne okolo krku, pevnejšie ako náš historický vývoj, rodina alebo iné sociálne väzby. Peniaze začali deliť ľudí na tých, ktorí peniaze majú a tých, ktorí peniaze nemajú. Je to oveľa dôležitejšie a jednoznačnejšie delenie ako na bystrých a hlúpych, krásnych a škaredých, dobrých a zlých a pod. Peniaze môžu zmeniť všetko, hlúpeho na bystrého, škaredého na pekného a zlého na dobrého. Je to naozaj magická vec, pritom si človek uvedomí rozdiel medzi hodnotou a cenou. V živote sú najhodnotnejšie veci, ktoré sa nedajú kúpiť, ako sú láska, inteligencia, nadanie, krása a mnoho iných vecí. Paradoxom vlastníkov peňazí je ich farizejstvo, tí kade chodia, hovoria, že peniaze nie sú také dôležité, dôležité je to a ono. To môžu hovoriť len preto, lebo tých peňazí majú plné priehrštia. Žiaľ je to lož, peniaze sú dôležité, otázka je len koľko. Nesmierna dôležitosť peňazí v spoločnosti je nesporná. Aby sme udržali kapitalistickú ekonomiku a tým aj spoločnosť v chode, musíme pumpovať do spoločnosti nové a nové peniaze. Zhadzovať ich z lietadla by bolo lepšie riešenie, ako ich tam nedať vôbec. Bez nich by sa kapitalistický motor rýchlo zadrhol. Peniaze sa žiaľ nezhadzujú z lietadla, ale pomocou bánk sa do spoločnosti regulovane púšťajú. Táto funkcia bánk je nesporná a nesporný je aj fakt, že za to musia mať odmenu vo forme úroku.V neposlednom rade si musíme uvedomiť, že je to práca riskantná, lebo väčšina týchto peňazí sa pumpuje do spoločnosti vo forme dlhu a ten sa nemusí vždy splatiť. Príde recesia, dlhy sa prestanú splácať a je problém na svete. Banka sa ľahko dostane do pozície, pri svojich nízkych rezervách, že nedokáže dostáť svojich záväzkov a to aj v prípade občanov. Okrem toho si musíme uvedomiť, že banky požičiavajú aj štátu a sú zákonmi regulované, to znamená, že robia iba to, čo im centrálna banka a štát určia a dovolia. Teda banky si nerobia čo chcú, robia iba to, čo sa po nich žiada. A to robia dobre, aj keď sa niekedy dostanú do problémov. Preto štát tak rád príde na pomoc bankám, v podstate sú to iba verní služobníci, tak prečo by si nemohli rozdeliť manažéri v bankách vysoké odmeny, aj keď by mala banka defacto skrachovať. Ani to nie je celkom pravda, že pri štátnej pomoci bankám sa zisky privatizujú a straty socializujú, teda zaplatia ich daňoví poplatníci. Vždy, keď majú banky veľké zisky, veľký priateľ štát okamžite prijme zákon o mimoriadnom zdanení zisku bánk. Teda v časoch hojnosti banky splácajú štátu späť priateľskú pomoc v zlých časoch formou zvýšeného zdanenia.Sú tie banky naozaj až také zlé ? Sú to naozaj iba úžerníci ? Iste by si mali položiť túto otázku aj tí, čo si dávajú svoje ťažko usporené peniaze do bánk a očakávajú za to odmenu, čo najvyšší úrok. Otázka či úrok je, alebo nie je etická vec, je úplne scestná. Za všetko sa musí platiť, a toto je služba a nie zanedbateľná. Aby to mohlo vôbec fungovať, musí byť úrok a aj zisk, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Ak sa mu to nepáči, nemusí túto službu využívať. Boli časy, keď bol úrok zakázaný, a tieto časy sa skôr než ekonomickým rozkvetom vyznačovali hladomorom a biedou. Ak sa chceme vyjadriť ešte k dlhu, tak ten má aj radu pozitív. Primárne je určený pre podnikateľké investície prinášajúce zisk, nie pre spotrebu. Pri vytvorenom zisku nie je taký postatný úrok ale to, že primárne bola daná možnosť realizovať dobrý podnikateľský zámer. Dalo by sa zjednodušene povedať – vo finále bohatnú obe zúčastnené strany. Takto sa zabezpečuje ekonomický pokrok a o to nám všetkým predsa ide.

„Peniaze naozaj nerobia človeka šťastným. Tým sa však myslia peniaze tých druhých.“ (George Bernard Shaw)

(Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

Kontakt

mechura@zoznam.sk

Témy

Ekonomika

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Moje stránky