František MECHURA
Môj pohľad na svet, alebo ak chcete, tak moje nekorektné blogy

Úvod O MNE Prečo vznikla táto stránka

František MECHURA

Niečo o dnešnej mládeži a degenerácii

(Prvá strana mince)

„Najťažšie bremeno, ktoré leží na ramenách dieťaťa, sú nesplnené sny rodičov, ktoré si chcú splniť prostredníctvom svojich detí.“ (Carl Jung,psychológ)

Prológ

„Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom. Jednoducho povedané: sú veľmi zlé...!“ (Lucius Annaeus Seneca)

Ak sa pozriem na dnešnú našu mládež, tak jej nerozumiem, tak ako nerozumeli ani naši rodičia nám vtedy, keď sme my boli mladí. Ono je toho mnoho, čo nedokážem pochopiť ani pri najlepšej vôli. Ak sa pozriem na niektorých z nich, potetovaných, plných všelijakých pírsingov ešte aj na pohlavných orgánoch, s veľkými „dierami“ v ušných lalokoch a v nich s nejakou „ozdobou“, mi pripomínajú skôr ľudí z nejakého primitívneho afrického kmeňa, tam by sa možno hodili, tam by výzorom celkom dobre zapadli. Akákoľvek takáto „ozoba“ mi pripadá ako bohapusté znetvorenie často prekrásneho ľudského tela vytvoreného prírodou. Dobrovoľné znetvorenie vlastného tela mi pripadá ako návrat k primitivizmu jednoduchých národov. Všetko toto samozrejme v mene toho, že chcú byť nasilu iní ako ostatní, nechcú patriť k davu a chcú byť momentálne „cool“, lebo to práve teraz letí. Pri pohľade na krásnu ženu s pírsingami a s tetovaním a inými „ozdobami“ sa mi mimovoľne dvíha žalúdok. Je to na mňa priveľa. Predstava, že zostárnu takto zohyzdené, čiže k vlastnému zohyzdeniu ešte priloží ruku aj sama príroda, ma privádza do zúfalstva. Mne pravdupovediac stačí pohľad do zrkadla sám na seba,s pribúdajúcim vekom som z toho dosť znechutený a zhrozený. Nechcem vidieť tých potetovaných bláznov, keď sa za pár rokov budú pozerať do zrkadla na seba a to znechutenie bude asi podstatne väčšie ako to moje dnešné. Okrem toho za mojich mladých čias boli potetovaní iba basmani a pírsingy nosili iba primitívi v africkej džungli. Tetovanie pre každého normálneho človeka bol signál, že dotyčný bol v lochu. Pre neho to zase bolo znamenie, ktorým dával ostatným najavo, na mňa si dajte pozor, ja som si „to“ v base preskákal, tak bacha na mňa. Nechápem ľudí, ktorí dobrovoľne potrebujú vysielať spoločnosti takéto negatívne signály, podobajúce sa obyčajnej ropuche ohlasujúcej, pozor, som jedovatá. U ľudí možno pozor, som na okraji spoločnosti ? Nechápem toto dobrovoľné ohrozovanie zdravia a zohyzďovanie sa. A veru aj ohrozenie zdravia, len oni to tí chudáci zväčša ani netušia. Pigmenty používané v tetovaní, k tejto doživotnej dekorácii tela, sú často toxické a môžu dokonca vyvolávať rakovinu. To hovorí správa Európskej chemickej agentúry(ECHA) s tým, že vôbec najnebezpečnejšia je červená farba. Ale nebezpečná je aj čierna, modrá či zelená farba, najmä lacné atramenty dovážané z Číny . Problémom je hlavne to, že tetovacie farby nereguluje žiadny úrad a ich zloženie nie je podrobované klinickým testom. Na európske trhy sa dovážajú výhradne len lacné ázijské atramenty, ktoré často obsahujú toxické zlúčeniny podľa ECHA. Mužov nepoteším, škodia hlavne ich pohlavným orgánom. Čiže to evokuje k takému niečomu, ako je mužne vyzerajúci tetovaný impotentný chlap. Ale je to móda, tak niečo riskneme a niečo vydržíme. No a impotentmi budeme tak či tak, skôr či neskôr, možno si povedia niektorí tetovaní muži. Zaujímalo by ma, čo si tak myslia tetované ženy ? Ako,čím sa v duchu utešujú. No ale ako sa ľudovo hovorí : „ proti gustu žiadny dišputát !“ a tak mi neostáva nič iné, ako to rešpektovať, ale nie pochopiť. Ak by som chcel byť zlomyseľný, tak by som povedal ,stačí iba trochu počkať, kým zostárnu. To ešte zažijú vecí, o ktorých sa im teraz ani len nesníva ! Možno potom budú ľutovať, ale už bude neskoro... (Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

Druhá strana mince

„Najľahší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je - dávať im nekonečné rady“. (Hemingway)

Zdá sa, že mentorovanie a lamentovanie staršej generácie nad mládežou je staré ako ľustvo samo. Je to proste stret hodnotovej orientácie staršej generácie s hodnotovou orientáciou mladej generácie. Ináč to nemôže ani byť, lebo spoločnosť sa vyvíja, otázka je len ako rýchlo.V dejinách boli obdobia pomalšieho vývoja a aj rýchlejšieho vývoja vďaka vedeckotechnickému pokroku. Dnes zažívame extrémne rýchlu zmenu v tomto smere a keď k tomu pripočítame zmenu spoločenského zriadenia v blízkej minulosti, nemôžeme sa čudovať týmto lamentáciam. Bolo to tak aj v ďalekej minulosti. Neveríte ? Stačí si prečítať, čo povedal slávny filozof Sokrates :

"Naša mládež miluje prepych. Nemá správne chovanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizujú svojich učiteľov."

Nezdá sa vám to akosi veľmi podobné s pomermi panujúcimi dnes ? Áno, mládež milovala vždy prepych a vždy aj bude, lebo prepych je vonkajším atribútom úspechu a zároveň zvýrazňuje individualitu lepšie ako piercing na obočí, alebo melír vo vlasoch. „Zohyzdenie“ je síce tiež spôsob odlišovania sa od „stáda“, ale zároveň aj prejavom falošných predstáv a nenaplnených ilúzií. Možno za čias Sokrata to bola pozlátená dýka, v stredoveku to bola nejaká róba, za socializmu to bola napríklad malá motorka pre tínedžerov. Veď čo by mohlo byť viac „In“ ako nasadené slnečné okuliare a vietor vo vlasoch. Ešte dnes to mám v pamäti, ako môj starší brat chodil na brigády cez prázdniny a bol ochotný sľúbiť rodičom , že sa bude učiť,len aby mu doložili chýbajúce peniaze na tú vytúženú motorku. Dnes je to nejaký drahý smartphone a nevadí, že je určený pre podnikateľov a nie bežných ľudí ! Podstatné pri tom je to, že si to väčšina rovesníkov nemôže dovoliť ! Každá doba má pre mladú generáciu svoj vlastný fetiš. Mládež nemá slušné chovanie ? Zdá sa vám to slušné, keď pani učiteľka vysvetľuje a žiaci sa pod stolom hrajú hry na smartphone ? Nedávať pozor na hodine, nezaujímať sa o tie hlúposti, čo sa v škole učia je predsa „In“!

„Kto neprešiel očistcom svojich vlastných starostí, ten ich nemôže prekonať. (Carl Jung,psychológ)

Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou ?

To, že neuznávajú autority z minulosti, to predsa mládež nerobila snáď nikdy ináč. Minulosť mládeži, povedzme si úprimne, toho veľa nehovorí. Lenže oni neuznávajú ani tradičné autority ako sú rodičia alebo učitelia. Možno aký taký rešpekt majú pred autoritami chránenými zákonmi ,ako sú policajti. Mládež má svoje autority - ikony, spevákov, hercov, moderátorov a niekedy dokonca aj veľmi uspešných športovcov, teda jednoducho povedané spoločensky úspešných ľudí súčasnej doby. Ostatní predsa nestoja za úctu a starí ľudia už vôbec nie...(Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

Kontakt

mechura@zoznam.sk

Témy

Ekonomika

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Moje stránky