František Mechura_Môj pohľad na svet

František MECHURA
Môj pohľad na svet

Úvod O MNE Prečo vznikla táto stránka

František MECHURA

Niečo o demokracii

(Prvá strana mince)

“ Crede mihi, sacra populi lingua est.“(Ver mi, reč ľudu je svätá) (Seneca)

Prológ

Je po revolúcii a začala sa sloboda, demokracia a všetko to ostatné k tomu. Aj to, kto je kto. Stačí si spomenúť na známeho českého otcovraha, ktorému stačil jediný presne mierený úder boxerom a bolo po otcovi, olympijskom víťazovi. Poviete si, asociál obyčajný, čo zabil otca olympijského víťaza. No mýlite sa, aj keď mal na strednej škole trojku z chovania (z protekcie), aj keď vlastne nikdy nedokončil strednú školu, bez problémov začal študovať (po protekcii) na právnickej fakulte. Veď iste bude z neho vynikajúci sudca pre túto novú demokratickú dobu. Na súde dostal iba štyri roky, no neodsedel si ani deň. Najväčší demokrat, prezident, sa poponáhľal udeliť mu milosť, veď čo by pre svoju kamarátku, tiež olympijskú víťazku, nespravil. No takto nejako tá demokracia začala, tak si vieme predstaviť, asi ako to vyzerá s ňou teraz.

"Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov, a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, preto že zločinci od prírody tiahnu po pozíciach moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia alebo oligarchia." (Sokrates)

„Päťminútová konverzácia s priemerným voličom je najlepším argumentom proti demokracii“.

(Winston Churchill)

Najprv niečo z histórie

Vox populi, vox Dei. (Hlas ľudu, hlas boží).

Tvrdenie, že demokracia je vládou ľudu, je v podstate obecne rozšírený mýtus. V starovekom Grécku sa ľud volal laos. Samotný laos sa ešte delil na demos, slobodných občanov, majiteľov pôdy a ochlos, bezzemkov a otrokov. Dalo by sa povedať, že demokracia bola vláda demosu nad ochlosom. Inak povedané, elita vládla nad ostatnou časťou obyvateľstva - luzou. Antická spoločnosť ani na najvyššom stupni svojho vývoja nedospela k uznaniu rovnosti všetkých ľudí. Pritom ukazovateľom demokracie je garantovanie základných ľudských práv a slobôd. Uznanie, rešpektovanie a ochrana práv a slobôd človeka znamenajú vždy obmedzenie moci štátu voči spoločnosti. Starí Gréci si nedostatky demokracie uvedomovali, veď si len v krátkosti zopakujme slová Sokratesa :

„V demokracii nakoniec mocenské pozície ovládnu zločinci, ktorí nastolia tyraniu horšiu, než dokáže najhoršia monarchia alebo oligarchia."

Tento grécky experiment sa nijako v tej dobe a aj v nasledujúcich storočiach nerozšíril, ani len náhodou. Bol totiž oproti absolutistickému spôsobu vlády nekonkurencieschopný a v samotnom Grécku vykazoval značné nedostatky. Mocní tohoto sveta jednoducho demokraciu ignorovali a na stáročia sa usalašil ako spôsob vládnutia - absolutizmus. Pritom tento spôsob vládnutia, ak bol osvietený panovník, nemusel byť pre národ až takou pohromou, ako sa na prvý pohľad zdá. Svedectvom toho môže byť panovanie niektorých osvietených panovníkov, ktorých panovanie dnešná história často popisuje ako zlatá éra toho alebo onoho panovníka. Po francúzskej revolúcii, Voltérovi, po priemyselnej revolúcii a hlavne po vzniku Spojených štátov sa začína veľmi pomaly obracať karta v prospech demokracie. Deklarácia nezávislosti, základné dielo americkej revolúcie, obsahuje dva princípy :

- právo na sebaurčenie

- zásady demokratického štátneho zriadenia

V nej bolo zaručené, že každý človek bol stvorený ako seberovný a má isté neodňateľné práva, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a budovanie si osobného šťastia. Na zabezpečenie týchto práv si ľudia stanovujú vládu. Kedykoľvek niektorá vláda začne byť prekážkou týmto cieľom, ľud má právo ju zmeniť, alebo zvrhnúť a stanoviť si novú. Myšlienky Deklarácie nezávislosti boli ďalej rozšírené v Listine práv, ktorú schválili na zhromaždení zástupcov ľudu vo Virgínii. Neskôr v roku 1791 bola v podobe desiatich dodatkov pripojená k Ústave USA z roku 1787. Rovnoprávnosť všetkých ľudí sa ale netýkala ani pôvodného obyvateľstva, ani čiernych otrokov a to až do občianskej vojny 1861- 1865. Problém tyranskej formy vlády bol, že existovali protichodné záujmy medzi vládnucimi a poddanými, zdá sa, že najjednoduchšie riešenie je urobiť tieto dve skupiny totožnými. Zveriť vládu ľudu tak, aby si vládol sám. Univerzálnou odpoveďou sa tak stala demokracia, slovami Abrahama Lincolna: "Vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud". Samotní otcovia, zakladatelia USA, sa ale netajili ich intelektuálnym odporom k vláde ľudu. Prvý americký prezident, George Washington, vyjadril svoju nechuť k demokracii v liste Jamesovi McHenrymu z 30. septembra 1798. Taktiež podľa Johna Adama, druhého amerického prezidenta, nemala "demokracia nikdy medzi vzdelancami svojho zástancu". Mal obavu, že „Ak dá človek demokratom viacej než podiel na vládnucej moci, t.j. dá im vodcovské postavenie alebo prevahu vo vládnucej moci, t.j. legislatívu, potom odhlasujú všetok majetok z vašich rúk, z rúk vás, aristokratov." Jeden z autorov Deklarácie nezávislosti, Thomas Jefferson, v liste Mannu Pageovi píše o "svinských masách". Alexander Hamilton, snáď najnadanejší zo všetkých otcov zakladateľov, ľutoval, že sa Spojené štáty nemôžu stať monarchiou. James Madison, štvrtý prezident Spojených štátov, sa zasa obával, že zákony nebudú "schopné ochrániť vlastnícke práva proti duchu demokracie." Do zákonodárneho zboru sa dostali zástupcovia pšenice, mäsa, striebra a ropy, ale predovšetkým zástupcovia rôznych zväzov. Jediná vec, ktorá nebola a dodnes nie je zastúpená v zákonodarnom zbore, je národ ako celok, alebo ak chcete, tak obyčajný človek. V USA boli teda položené základy dnešnej modernej demokracie. Na európskom kontinente mala najväčší význam francúzska Deklarácia práv človeka a občana, schválená v roku 1789. V 17 článkoch sú sformulované princípy slobody a rovnosti, právo na majetok, bezpečnosť, právo klásť odpor útlaku, sloboda prejavu názorov a myšlienok vrátane náboženských. Vychádzala z diel osvietencov a ideológov Francúzskej revolúcie Voltaira, Rousseau a Condoceta. Má tendenciu smerovať skôr ku kolektivizmu a rešpektuje alebo až vyzdvihuje "všeobecnú vôľu" a "vládu ľudu" ako vládu väčšiny. Toto sa v najväčšej miere pričinilo o to, že demokracia je dnes synonymom slobody, racionality a vyspelosti. A keď už raz mali byť vládcovia totožní s ľudom, tak národ nepotreboval byť chránený proti svojej vlastnej vôli. Neboli obavy, že bude tyranizovať sám seba. Takto boli položené základy moderného poňatia demokratického politického zriadenia. To sa začalo postupne zavádzať v Európe v priebehu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Začalo sa budovanie moderných kapitalistických demokracií založených na politických stranách. (Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

(Druhá strana mince)

Keď si Vladimír Mečiar raz zaspomínal aj na divoké deväťdesiate roky, spomenul,že kým Česi boli na vlastný štát pripravení, my sme museli ísť od nuly, nemali sme ľudí a ani riadne zabezpečené inštitúcie. On nezabudol zdôrazniť, že to všetko sa urobilo do roku 1994 aj jeho zásluhou, preto ho neraz volali aj Otec národa. Dnes je však roztrpčený a povedal: „No a za to sa mi Slováci dnes takto poďakovali, keď si pani Mojsejovú vážia viac ako mňa. Nech žijú“, povedal a ironicky zamával. Politici vedia, že národ má len veľmi krátku pamäť a národ také niečo ako vďačnosť a úctu k tým, čo pre nich niečo spravili, nepestuje. Preto sú politici v demokracii takí, akí sú, a preto je demokracia taká, aká je. Veď oni vedia predsa to svoje o demokracii, oni vedia aká je.

„ Nec audiendi qui solent dicere, vox populi vox dei , quum tumultuositas vulgi semper insanae proxima sit“.( Nepočúvajte tých, čo tvrdia, že hlas ľudu je hlasom Božím, veď zbesilosť davu je vždy veľmi blízka šialenstvu.) (Latinské príslovie)

Už Churchill povedal : „Demokracia má mnoho chýb, ale lepšie zriadenie neexistuje“.

Nie nadarmo sa hovorí, že demokracia = sloboda a prosperita, ale mnohí to nechápu, že to neplatí pre všetkých, iba pre niektorých. V našich krátkych dejinách demokracie na začiatku sme zažili obdobie, keď ešte nebola vytvorená bohatá vrstva. Vtedy sa budúci boháči krútili okolo politikov, liezli im dokonca aj do análov, len aby sa dostali k bohatstvu. Vtedy „rady“pre vrcholových politikov , čo máme a čo nemáme robiť, prichádzali len zo zahraničia. Zažili sme aj neposlušnosť politikov, najmä jedného a zažili sme aj reakciu nášho demokratického „radcu“. Už vtedy nám muselo svitnúť, že s tou demokraciou niečo škrípe. Medzičasom priatelia vrcholových politikov natoľko zbohatli, že dospeli k poznaniu, že politikov si budú vyberať už oni,a tak musel aj ich dobrodinca paradoxne ísť kade ľahšie. Chudák ,kopanec od análnikov znášal ťažko, asi nevedel, ako to v politike chodí. Dnes to už vie, ale dnes už neznamená nič, pričom jeho bývalí chránenci sú stále mocnejší a bohatší.V demokracii je to tak, ako hovorí Benjamin Franklin (bývalý prezident USA):

“Demokracia je systém, kde dvaja vlci a jedna ovca hlasujú o tom, čo bude na večeru." A často sa spomína aj doplnok k tomu :

„Sloboda je, ak dobre ozbrojená ovca odmietne hlasovať.“

Asi si ľahko domyslíme, koho stelesňujú vlci a koho ovca. Vždy to bolo v dejinách tak, že sa napásalo na tej časti spoločnosti, ktorá sa nedokázala nijako brániť. Demokracia v tomto nič nezmenila, iba vytvára ilúziu, že to tak nie je. Okrem toho, ak má kapitalizmus fungovať ,musí mať kapitál v spoločnosti dostatočnú ochranu a nemôže závisieť od nejakej svojvôle politikov ,alebo nebodaj na vôli nejakých voličov.Demokracia zavádza anonymitu, skrývanie sa za politické strany. Keďže neexistuje kolektívna vina, demokratické vládnutie nemôže byť nikdy zločinné, aj keď v skutočnosti často býva. Sme toho svedkami, že dnes sa demokraticky zabíja vlastné obyvateľstvo,stačilo iba prehlásiť, že sú to všetci teroristi, dokonca bombami exportujeme demokraciu aj do krajín, kde 90% ľudí nevie čítať ani písať a doteraz poznali iba kmeňové spoločenstvo. Demokracia je tak dobrá, že ju musíme znásilniť aj tým, ktorí ju tak nechcú, že sa dokonca so zbraňou v ruke bránia. Veď hlupáci nevedia, čo je dobré. Demokracia to je len taký tanček, dva kroky dopredu a krok dozadu, no a častejšie je to dokonca krok vpred a dva kroky vzad. Všetci tanečníci sa pritom tvária veselo, veď tancujú za peniaze druhých. Keď sa demokrat dostane k moci, musí nevýhodné zmluvy, ktoré uzavreli demokrati predtým so svojími kamarátmi, nejako zrušiť, aby mohol uzavrieť nové nevýhodné zmluvy, ale už so svojími kamarátmi. Potom musí vymeniť kamarátov predchádzajúcej demokracie na teplých miestach, na úradoch a v štátnych podnikoch a dosadiť tam svojích kamarátov. Keď to zvládne, tak už toho spravil až-až, bude treba sa začať pripravovať na ďalšie voľby. Okrem toho urobiť niečo pre ľudí sa ani len nedá, ani keby to nebodaj politici aj chceli. Na to by bolo treba peňazí a tie nie sú ani len na normálny chod štátu, ešte aj na ten si musíme požičiavať. Okrem toho, ak by sa našli peniaze a aj chuť niečo urobiť, muselo by sa to robiť len veľmi, veľmi pomaly. Veď ľudia si na dobré zvyknú hneď, veľmi rýchlo to začnú brať ako samozrejmosť a vôbec si to potom necenia, naopak zase chcú niečo iné, nikdy im nie je dosť. Demokracia je naozaj grandiózna, povedzte mi v akom systéme by ste boli schopní tak elegantne realizovať transfer bohatstva od väčšiny k menšine a väčšina by sa toho zúčastnila dobrovoľne a ešte by pritom jasala. Že je to sprostosť ! Žiaľ nie,stačí sa pozrieť na zdravotné poisťovne a dôchodkové poisťovne, tzv. druhý pilier. Aj ja by som chcel mať zo zákona podiel z úspor mojich susedov na staré kolená za prísľub, že im ich zhodnotím a keď to budú potrebovať, tak dáku časť z tých peňazí, čo mi zverili, im aj vrátim. Možno áno a možno aj nie, ak to všetko utratím na finančných hazardných hrách. V najhoršom sa im priznám, že som ich všetky prehral, no ale keby som bol vyhral, tak by sme boli všetci „za vodou“, no ale ak nevyhrám, potom stačí, že „za vodou“ budem len ja. Takto to robil aj Jano zo susednej dediny, ľudia mu dali peniaze, že ich v Rakúsku zhodnotí. No nezhodnotil, že vraj je podvodník. Jano nepochopil, že v malom je to podvod a vo veľkom je to podnikanie. No ono tá demokracia je naozaj trochu čudná, keď doktor, profesor, ba dokonca aj náš pán premiér má rovnaký hlas ako toť Dežo. Demokraciu treba trochu „regulovať“ ,aby fungovala, ako hovorí náš kamarát Putin, aby nenastalo to, čo u nás v neďalekej dedine. Tam si zvolili Rómovia všetkých poslancov a aj starostu, nakoľko ostatné obyvateľstvo bolo v nepomernej menšine. Po prvom zasadnutí poslanecký zbor rozhodol, že miestne dane budú platiť len nerómovia, Rómovia nie. Takto vyzerá „neregulovaná“ demokracia. Teraz si to predstavte na celoštátnej úrovni, k čomu by mohla viesť takáto zdivočelá (skutočná)demokracia. Ešte, že máme tých mocných, ktorí dohliadajú na to, aby sa takéto demokratické zvrátenosti nediali. Demokracia robí len to, čo chcú tí, ktorí to všetko financujú. Volič to nie je. Voličovi musia stačiť sľuby. No a ten náš bežný volič, o tom by sa dalo tiež rozprávať. Ten má o politiku len minimálny záujem, maximálne príde raz za čas odvoliť, väčšina ani to nie. (Pokračovanie nájdete v samotnej knihe)

Kontakt

mechura@zoznam.sk

Témy

Ekonomika

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Moje stránky