František MECHURA
Môj pohľad na svet, alebo ak chcete, tak moje nekorektné blogy

  Úvod       O MNE       Prečo vznikla táto stránka                                                   František MECHURA

O zdraví a zdravotníctve

(Prvá strana mince)

Prológ

„Zdravý človek má 1000 želaní, chorí človek má len jedno, aby bol zdravý !“ 

To hovorí ľudová múdrosť a na to nesmieme nikdy zabudnúť, ak sa začneme rozprávať o zdraví.   Najväčší problém, čo sa týka zdravia a zdravotníctva, je v samotných ľuďoch a bude to veľmi ťažké ho odstrániť. Je známe, že ľudia sa veľmi  boja doktorov  (a priznajme si, že vedia prečo). Vždy tŕpneme, či nám nenájde niečo, ako dôsledok nášho nevhodného chovania sa k nášmu vlastnému zdraviu. Ten strach často pramení možno aj z našich výčitiek svedomia. Ak si spomeniem na doktora, okamžite si spomeniem na jeho čakáreň, ktorá mi vždy pripomína „čakáreň“ v predsieni  sekretárky generálneho riaditeľa fabriky, kde som voľakedy pracoval. Nie je to tam síce také honosné, ako to bolo v čakárni u generála, ako sme mu medzi sebou hovorili, aj ľudí má tam môj doktor viacej, ako tam mal obvykle generál. Ale jedno je spoločné, aj u generála aj u môjho doktora. Ľudia čakali s pokorou a rešpektom, niekedy aj so strachom, čo ich tam vnútri čaká. Neboli to vôbec príjemné chvíle. Všetci vedeli, že obvykle nič dobrého, tak ako je to aj u chorého človeka v čakárni u doktora. Vedeli, že to nie je dobré, keď si ich generál dal zavolať, ale zároveň vedeli aj to, že po návšteve to môže byť ešte podstatne horšie. Preto tam tí ľudia sedeli s malými dušičkami, ako je to aj v čakárňach doktorov. S takými malými, že by ste sa im ani krvi nedorezali. A čo povedať k doktorom, keď som ich tak trochu na začiatku prirovnal ku generálnemu riaditeľovi  fabriky, kde som voľakedy pracoval. Stačí si len položiť niekoľko otázok. Napríklad  , poznáte niekoho, kto v tejto spoločnosti za otázku ako sa máte, dostane zaplatené ? Poznáte niekoho, komu stačí vypísať len jeden papierik a nemusíte ísť otročiť do roboty a namiesto toho pracovať na stavbe vlastného baráku ? Poznáte niekoho, kto za skladovanie starého papiera v podobe  zbytočných a nepravdivých záznamov  o vašom zdravotnom stave, dostane zaplatené asi trikrát viac, ako je priemerná mzda v tomto  štáte ? Poznáte niekoho, kto vám vie zabezpečiť doživotnú rentu v podobe invalidného  dôchodoku, aj keď ste celkom zdravý ?Poznáte niekoho, u koho sa obyčajný sprostý úplatok zázračne mení na vznešený dar ? Poznáte súkromných podnikateľov, ktorí stovky eur mesačne dávajú za odbornú literatúru, samozrejme iba v nákladoch na daňovom priznaní, aby boli vo svojom fachu na „svetovej“ úrovni ? A hneď vám svitne. Takto by som ešte mohol poračovať ďalej. Ja poznám, sú to vaši doktori. Lekár nie je obyčajný občan, je nám to asi každému jasné, je to pán doktor.

„Tridsaťpercentná  úmrtnosť detí mezi kmeňmi prírodných národov v Amazonii je dobrým návodom k tomu, aby sme prehodnotili spôsob, akým umele zaplevelujeme – myslené  západné civilizácie - náš genofond tým, že sme boli schopní, vďaka  pokroku v medicíne, zachraňovať životy detí, ktoré by pravdepodobne v podmienkách amazonského pralesa neprežili. Lekári sú "najväčší nepriatelia civilizácie". Indiáni si nezaplevelujú genofond, je stále čistý, naopak my si ho zaplevelujeme.“                                                                                                                                                                            (Etnológ Mnislav Zelený, Lidové noviny)

A ešte taká malá perlička na záver. Etnológ Mnislav Zelený, ktorý žil dlho medzi Indiánmi, ešte povedal aj toto:

Šamani, s ktorými  sa stretol, sa starali o duševné zdravie svojho kmeňa, o jeho fyzické zdravie až tak nie. Telo musí dostat šancu liečiť sa aj  samo. Človek trochu bolesti vydrží a telo dostane priestor sa regenerovať. Podľa mňa je lekár najväčšie zlo ľudstva, preto, že on sa nezaujíma o ľudstvo, ale o človeka, ktorého chce liečit za každú cenu, bez ohľadu na to,aký to bude mať pvlyv na ľudstvo za 200 až 300 rokov, zasviní  nám telo antibiotikami ...“

Teraz by som ho chcel už len vidieť, ako  so sklonenou hlavou pozerajúc sa do zeme bude poslušne čakať v ordinácii pána doktora, zdôrazňujem pána doktora,  keď ochorie a dúfať, že jeho lekár to jeho vyjadrenie o lekároch  nečítal, aby si potom nemusel sypať popol na hlavu. Lebo ak ochorieme, tak túžime po pomoci, že náš doktor v tom okamihu je pre nás viac ako boh, ten skutočný príde na rad až potom, možno až na smrteľnej posteli. Tak je to s nami  ľuďmi a našim hrdinstvom. Skôr či neskôr ho každý z nás bude potrebovať a preto je to zdôrazňujem pán doktor.

Niečo z neďalekej minulosti

„Bona valetudo melior est quam maximae divitiae“.(Dobré zdravie stojí viac ako najväčšie bohatstvo)                                                                                                                                                                     (Latinské príslovie)

„Polovica z toho, čo zjeme, udržuje na žive nás, druhá polovica lekárov“.                                                                                                                                          (Egyptské príslovie)

Je to možné, že ľudia v staroveku boli takí múdri? Asi áno,ale bolo ich veľmi, veľmi málo a predstavovali asi takú koncentráciu, ako je účinná látka v dnešných homeopatikách. Chudáci nemohli nijako ovplyvniť masy. Dnes to už vieme, ale akosi sa nám to nedarí, alebo nebodaj sa to ani veľmi nechce ? Zdravie a zdravotníctvo je vec, ktorá sa dotýka nás všetkých. Zdravie sa všeobecne považuje  za najdôležitejšiu a najcennejšiu vec na svete. Veľa ľudí spája pojem zdravie so zdravotníctvom, ale je to omyl, naše zdravotníctvo je predovšetkým o chorobách a preto by bolo lepšie ho premenovať na chorobníctvo. To oveľa lepšie vystihuje to, čo dnešné zdravotníctvo robí. Spájať zdravie so zdravotníctvom je veľmi nešťastná záležitosť .Každý z nás má svoje skúsenosti so zdravotníctvom, žial väščina z nás nie dobré.

(Pokračovanie nájdete v samotnej knihe) 

Druhá strana mince

„Doktori a advokáti, jedna banda. Len s tým rozdielom, že advokát ťa iba oderie, a doktor ťa oderie a ešte k tomu zabije“.

(A.P. Čechov)

Je to skutočne „jedna banda“ ,lebo ak vážne ochoriete a nevedia vám pomôcť, tak nasleduje obligátna výhovorka, ktorá je stará už možno niekoľko storočí, ale zaberá:

Prečo ste neprišli skôr, teraz je už neskoro !“

Toto sme už počuli z úst lekára pri smrteľne chorom pacientovi v novele Franza Werfela Smrť malomeštiaka, ktorá má už viac ako sto rokov. A nielen to, ale keď pacient vďaka jeho neliečeniu nie a nie umrieť, tak mladý doktor z toho chcel okamžite profitovať. Tak po čase zavolal novinárov a prezentoval svoju „zázračnú“ liečbu širokej verejnosti. Pacient dokonca pri obrovských bolestiach odmietal morfium, lebo nedôveroval lekárom. Tak pri jeho lôžku mladý lekár profesorovi povedal zaujímavú vetu,že ak sa smrteľne chorí pacienti naučia zvládať silou vôle bolesť tak ako jeho pacient, tak pre takýchto ľudí budú lekári zbytoční.  Svoju úvahu pri posteli smrteľne chorého pacienta ukončil slovami:

„Sila vôle často  viac drží ľudí pri živote ako lekársky kumšt !“

 Teda je to skutočne banda, povedali by ste si. Ale tí čo nadávajú na lekárov sú s prepáčením takí, ktorí plačú pri nesprávnom hrobe a je jedno, aké veľké slzy sa im kynú po lícach. Lekári za nič nemôžu, alebo len za málo, oni sa len prispôsobili, možno až priveľmi úspešne. Povolanie lekára je tak isto ,ako povolanie učiteľa, zároveň aj poslanie a vôbec nie zanedbateľné. Totiž čím máme vzdelanejších a zdravších ľudí, tým je naša spoločnosť hodnotnejšia, silnejšia a v neposlednom rade aj lepšia a krajšia. To je predsa úžasné poslanie, nemyslíte si to. Preto oni by mali mať  skutočne veľmi vážené  postavenie v spoločnosti, o tom snáď nikto nepochybuje. Ale politici poslanie zmenili na kšeftovanie, na obyčajné sprosté kšeftovanie a to aj v prípade učiteľov. Tak to aj vyzerá. Lekári sa len prispôsobili, zmenili poslanie na kšeftovanie tak ,ako to politici po nich chceli. Dokonca až tak úspešne, že pomaly prestali liečiť a začali kšeftovať vo veľkom. Množstvo zbytočných a nafalšovaných úkonov z roka na rok rastie, už to nie je ani o liečení, už je to len o kšefte. Liečia sa už len kamaráti, rodinní príslušníci, politici a celebrity, ostatní sú už len ako tmel a balast pre kšeft. No a môj doktor sa má rád, ten priam neznáša klasické (alopatické) lieky a lieči sa iba homeopatikami. Niekto by povedal, čudák, veď homeopatiká stavajú na hlavu celé jeho šesťročné medicínske štúdium a popierajú biologicko-chemickú podstatu a tak trochu aj logiku. Veď predstava, že pár atómov jedu nás homeopaticky môže zabiť je predsa nelogická, nie ? Ale má to logiku, môj doktor nie je žiadny hlupák. Vie predsa, že existuje známy placebo efekt, ktorý funguje na  40-60%, tak prečo sa hneď na začiatku napchávať nejakými chemickými svinstvami ,u ktorých vďaka farmakofirmám obvykle veľa vieme  o liečivých účinkoch a značne menej o tých vedľajších. Okrem toho už z biblie vieme, že viera predsa lieči. Na klasické lieky je čas aj v druhej várke, iste si to môj doktor často v duchu opakuje.No a keď už sme pri tej biblii, tak si spomeňme aj  na jeden známy výrok Krista :

 „Beda, keď  vás budú  všetci  ľudia chváliť.“

Pozor, to platí nielen o politikoch,ale aj o lekároch dokonale . Doktori , ktorých  všetci pacienti chvália, možno budú oveľa lepšími psychológmi ako lekármi... (Pokračovanie nájdete v samotnej knihe) 

 

 

Kontakt


mechura@zoznam.sk

Témy


Ekonomika

Politika

Kultúra

Spoločnosť

Moje stránky


www.mekagallery.host.sk/insita

www.mekagallery.host.sk/malba

www.mekagallery.host.sk/foto